Naši druháci tento týždeň objavovali, čo znamená zodpovednosť, starostlivosť a láskavosť – nielen voči sebe, ale aj voči ostatným a svetu okolo nás. 
Bociany si do opatery prevzali vlastnú triednu rastlinku, ktorú si pomenovali a s hrdosťou sa o ňu starajú. Sledujú, ako rastie – a spolu s ňou rastie aj ich porozumenie tomu, že aj to najmenšie potrebuje pozornosť, trpezlivosť a čas.
Sledujú, ako rastie – a spolu s ňou rastie aj ich porozumenie tomu, že aj to najmenšie potrebuje pozornosť, trpezlivosť a čas. 
Práve pri týchto drobných gestách sa v deťoch pomaly rodí to najvzácnejšie – zmysel pre zodpovednosť, empatiu a starostlivosť.
Rozprávali sme sa aj o emóciách a strachu – o tom, že aj strach má svoj význam, keď mu dokážeme porozumieť.
Deti sa delili o to, čoho sa boja, čo im pomáha, keď majú obavy, a svoje pocity pretvorili do krásnych kresieb, v ktorých sa strach menil na silu a odvahu.
Učili sa, že hovoriť o svojich pocitoch nie je slabosť, ale znak odvahy a dôvery.
Spoločne premýšľali, čo im počas týždňa prinieslo radosť, čo by chceli nabudúce zlepšiť a ako sa pri tom všetkom cítili. Tak sa krok za krokom učia pomenovať svoje emócie a rešpektovať pocity druhých.
Je to obdobie malých, ale dôležitých krokov.
Deti krásne navnímali, že starostlivosť o rastlinku je vlastne aj starostlivosťou o seba – o svoje správanie, pocity a vzťahy.
Lebo tak, ako rastie ich malá rastlinka, rastú aj naše Bociany – v empatii, láskavosti a zodpovednosti.
